Odborníčka na participatívne plánovanie: Ulice na hranie prospievajú deťom a komunitám

Susedské festivaly Ulica na hranie sú nosnou aktivitou projektu Mesto pre deti. Ich program aj organizáciu má na starosti architektka Lenka Kudrnová z Metropolitného inštitútu Bratislavy. V rozhovore nám priblížila čo je zmyslom festivalov Ulica na hranie, čím sa od seba líšia, a tiež ako sa do nich zapájajú samotné deti.

Na Metropolitnom inštitúte Bratislavy máš na starosti prípravu Ulíc na hranie. O čo ide a kde ste sa nimi inšpirovali? 

Pri tvorbe Ulíc na hranie sme sa inšpirovali konceptom „playstreets“ (doslovný preklad je ulica na hranie, pozn.) zo zahraničia, najmä z Veľkej Británie, New Yorku, ale aj Tirany či Berlína. Ulice na hranie sú známe aj ako ulice bez áut alebo dočasné pešie zóny, kde je počas určitého časového úseku zakázaná motorová premávka, aby vzniklo bezpečné a otvorené miesto pre rekreačné aktivity, hry a komunitné interakcie.

Bratislavské susedské festivaly Ulice na hranie sa konajú v okolí vybraných základných škôl zvyčajne počas piatkov alebo víkendov a majú za cieľ podporovať fyzickú aktivitu, sociálne vzťahy a posilňovanie komunity, najmä u detí. Počas nich sú na koncoch vyhradenej ulice umiestnené bariéry, ako napríklad dopravné kužele alebo zátarasy, ktoré bránia vjazdu vozidiel. Vzniká tak bezpečné prostredie pre deti a dospelých, kde sa môžu zapojiť do rôznych aktivít ako je cyklistika, korčuľovanie, hranie hier, maľovanie na chodníku, rôzne kreatívne workshopy, šport alebo jednoducho stretávanie sa a užívanie si verejného prostredia.

Za sebou máme prvú polovicu festivalov Ulica na hranie. V čom boli rovnaké a v čom rozdielne? 

Doteraz sme pripravili šesť Ulíc na hranie, keď počítame aj pilotnú školu v Rači. Osobne mám na Ulici na hranie najradšej to, keď sa môžem len tak prechádzať a pozerať, ako sa spoznávajú susedia a susedky s vlastnou šálkou kávy a s koláčom, ktorý si kúpili na detskej burze, a deti sa popri tom hrajú na ulici v bezpečnom priestore. Na každej z nich je niečo iné. Jednotlivé Ulice na hranie sa totiž líšia programom, ktorý je špecifický a výnimočný pre každé podujatie.

Spoločným atribútom všetkých podujatí bola hra, ktorá pomáha našej mysli a telu budovať nové zručnosti, priateľstvá a zdravé návyky. Podujatia nám tiež pripomenuli, že bratislavské ulice je možné využívať nielen na pohyb áut a parkovanie. Môžu byť tiež miestom na rozhovor, cvičenie a zábavu pre ľudí všetkých vekových kategórií. Po rozhovoroch s návštevníkmi a návštevníčkami si myslím, že sa nám podarilo takýto priestor vytvoriť. Vďaka nemu máme, dúfam, aj viac šťastných a aktívnych detí, priateľskejšie a bezpečnejšie komunity či pravidelnú príležitosť na zábavu pre všetkých.

Ďalším prepájajúcim prvkom všetkých podujatí je náš Playkit – súbor hier, ktorý simuluje pohyb mestom a ukazuje deťom, že cesta do školy dokáže byť napriek prekážkam bezpečná.

Zapojené školy sú naozaj rôznorodé, nachádzajú sa takisto v rôznych mestských častiach. Podľa čoho ste ich vyberali? 

Výber škôl, ktoré sme zapojili do tohto roka, sa tvoril na základe komplexného dopravného mapovania (dopravné mapovanie rannej špičky a bežnej dennej prevádzky pri všetkých vstupoch do základných škôl, pozn.) a socio-priestorovej analýzy (mapovanie povrchov, priechodov, schodísk, rámp, ihrísk, športovísk, parkovacích plôch, šírky chodníkov v okolí škôl, pozn.) 25 základných škôl na území Bratislavy.

Následne sme finálnych 10 škôl vybrali váhovaním ďalších kritérií, akými sú napríklad implementácia parkovacej politiky v zóne v roku 2023, hustota obyvateľov v rádiuse 500 m od ZŠ, súčasný stav verejného priestoru v okolí školy, počet ukrajinských detí na škole, percentuálne zastúpenie detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a iné.

Taktiež sme sa snažili o distribúciu zdrojov do čo najširšieho územia, a tak aktuálne pracujeme v šiestich bratislavských mestských častiach Staré Mesto, Nové Mesto, Ružinov, Petržalka, Podunajské Biskupice a Lamač. Náš pilotný projekt sa odohral v roku 2022 v Rači.

Ako vzniká program festivalov Ulice na hranie? Čo sú jeho špecifiká? 

Program jednotlivých Ulíc na hranie sme vytvárali na základe participatívneho procesu s deťmi zo zapojených škôl, a preto je každý program jedinečný a ušitý na mieru každej lokalite. Deti zo žiackych parlamentov  absolvovali celodenný workshop s Inštitútom pre aktívne občianstvo, kde si definovali program, výzdobu a vytvorili zoznam pomôcok, ktoré sa nakúpia z mikrograntu určeného pre každú školu.

Výstup z tohto workshopu sme využili počas projektového dňa na škole (participatívna metóda zapájajúca všetky deti na škole, pozn.), kde deti mohli hlasovať za jednotlivé aktivity. K návrhom ich spolužiakov a spolužiačok zo žiackeho parlamentu následne pribudli ďalšie aktivity, ktoré im tam chýbali. Spoločne s tímom odborníkov a odborníčok z BKIS (Bratislavské kultúrne a informačné stredisko, pozn.) sme potom navrhli a pripravili program Ulice na hranie s doplnením lokálnych partnerov ako sú ZUŠ, susedia či miestne organizácie.

Dôležitou súčasťou Ulíc na hranie sú aj samotné žiačky a žiaci základných škôl. Ako ich zapájate do procesu? 

Žiačky a žiaci sú spolutvorcami samotného programu, ale zapájajú sa aj počas festivalového dňa. Predávajú na detskej burze to, čo už doma nevyužijú, alebo upečú koláč či pripravia limonádu a za zarobené peniaze si niečo kúpia od spolužiaka či spolužiačky. Taktiež tvoria workshopy, kde sú často samotnými lektormi a lektorkami. Na uplynulých Uliciach na hranie pripravili, napríklad, workshop tvorby nálepiek či sadenia byliniek do kvetináčov. Taktiež spoluorganizujú šachové, pingpongové či futbalové turnaje.

Počas dňa sa vždy nájdu aj návštevníci a návštevníčky, ktorí nám po skončení pomáhajú s upratovaním. Na poslednej Ulici na hranie pri ZŠ Riazanská na konci dňa začalo pršať, a tak nám pomáhalo hneď niekoľko chlapcov z tejto školy. Keďže veľa pršalo a po chvíľke boli celí mokrí, poslali sme ich domov, aby neprechladli. No oni sa vrátili prezlečení s dáždnikmi, s tým že „keď my sme toto všetko pripravili pre nich, tak oni nám prišli pomôcť upratovať“.

Deti taktiež zapájame do tvorby vizuálov – kresieb, ktoré budú podkladom pre umelecky orientovaný taktický urbanizmus – asphalt art. Ten vznikne v blízkosti škôl ako jedno z opatrení pre bezpečnejšie a atraktívnejšie okolie škôl. Cieľom opatrenia je hravou formou motivovať deti k slobodnému pohybu.

Počas podujatia máme na ulici aj participatívny stánok, kde ľudia môžu zaznačiť podnety k zvyšovaniu dopravnej bezpečnosti a kvalite verejných priestorov. Do tejto aktivity sa zapájajú najmä deti, pretože dobre poznajú lokalitu, v ktorej žijú a zároveň poznajú cestu do školy a vedia presne definovať miesta, kde sa cítia bezpečne a kde im niečo k bezpečnosti zase chýba.

Čo zaujímavé si sa dozvedela zo stretnutí s deťmi? 

Vždy ma fascinujú ich predstavy, kreativita a v nižších ročníkoch aj bezprostrednosť. Na základe ich bohatej fantázie nám dokázali do programu priniesť originálne nápady, prichádzali s netradičnými riešeniami a perspektívami na verejný priestor. Stretnutia s deťmi nám umožnili hlbší náhľad do ich potrieb a záujmov, na základe ktorých sme vedeli adresnejšie pripraviť program pre dané susedstvo či školu. Deti často formulovali aj to, čo by chceli mať na podujatí pre svojich rodičov či starých rodičov.

Je pre mňa tiež ohromujúce, ako sa zmenilo detstvo tejto generácie oproti mojej. Deti nám často na otázku, čo robia po škole, odpovedali, že idú na krúžok, majú doučovanie, hrajú sa na počítači alebo navštívia nákupné centrum. Trávia viac času vo virtuálnom svete ako vo verejnom priestore v interakcii s inými deťmi. Ak robia športovú aktivitu, tak je väčšinou supervízorovaná. Deti sa prestali len tak hrať na ihrisku alebo sa potulovať po svojom susedstve. Dôležité je však povedať, že doprava sa za posledných štyridsať rokov zmenila spôsobom, že vôbec nie je možné porovnávať svet vonku vtedy a dnes.

Taktiež nám popísali ranné stresové situácie súvisiace s dopravou v blízkosti školy. Vedeli jasne pomenovať miesta, kde je potrebné podľa ich názoru doplniť semafor, aby sa cítili bezpečnejšie na priechode pre chodcov, či označiť priestor, kde chýba mobiliár ako lavička alebo odpadkový kôš.

Majú žiačky a žiaci jednoznačnú predstavu o tom, ako by malo mesto, v ktorom sa im príjemne žije, vyzerať? 

Áno, majú. Ich predstavy sú ovplyvnené vekom, skúsenosťami, záujmami a osobnými preferenciami. Deti by si priali, aby mesto bolo bezpečné. S tým podľa nich súvisia semafory, ktoré by chceli mať vždy v blízkosti priechodov pred školami a rovnako tak hovoria, že majú strach z rýchlosti áut a parkovania na chodníkoch, kde sa cítia ohrozene z dôvodu zachádzania áut na chodník.

Taktiež by chceli mať viac cyklotrás a bezpečných cyklostojanov či stojanov na kolobežky, chodníkov a rôznych hracích prvkov pre rozličné vekové skupiny. Žiaci a žiačky majú záujem aj o to, aby ich mesto dbalo na ochranu životného prostredia, výsadbu kvetov a rovnako tak citlivo vnímajú bariéry vo verejnom priestore. Výsadba stromov súvisí aj s tieňom, ktorý vyhľadávajú pri ceste do a zo školy, ale aj pri trávení času vonku. Ďalším aspektom, ktorý deti vnímajú, je hluk. Napríklad v rámci cesty zo školy si vyberajú ulice, kde nejazdí toľko áut a sú tým pádom menej hlučné.

Neoddeliteľnou súčasťou programu je spolupráca s ukrajinskou komunitou. Prečo ste sa rozhodli na ňu sústrediť a čo jej ponúkate? 

V rámci programu sa snažíme sústrediť na kultúrnu rozmanitosť a inklúziu. Náš program s ukrajinskou komunitou zahŕňa vzdelávanie, sociálnu podporu, kultúrne a kreatívne aktivity. Tie pomáhajú vzájomnému prepojeniu všetkých návštevníčok a návštevníkov podujatia. Týmto spôsobom sa môžu vytvárať a rozvíjať vzťahy medzi rôznymi skupinami a posilňovať začleňovanie nových obyvateľov a obyvateliek do susedstiev, v ktorých žijú.

Tento rok sa Ulice na hranie budú konať na 10 bratislavských školách. Ako sa do projektu môžu zapojiť aj ďalšie školy či jednotlivci? 

Aktuálne pracujeme na rozšírení Ulíc na hranie do všetkých častí mesta Bratislavy a na tom, ako pomôcť obyvateľom, aby si takéto susedské podujatia v prípade záujmu mohli pripraviť sami alebo s našou pomocou. Hneď, ako to bude možné, chceli by sme do projektu zapojiť čo najviac škôl. Viac informácií nájdete postupne na našom webe alebo sociálnych sieťach.