Ulice na hranie zlepšujú susedské vzťahy aj bezpečnosť

BRATISLAVA, slnečná jesenná sobota: Ulica, kde bežne chodia autá, je dnes plná ľudí, detského smiechu a hier. Na jednom konci deti hrajú futbal a na druhom prebieha detská burza. Medzitým sa stretávajú susedia, ktorí spolu nerušene hovoria o tom, čo ich zaujíma. Asi dvojročný chlapček sa stredom vozovky premáva na odrážadle. Aj takto môže vyzerať Ulica na hranie.   

Metropolitný inštitút od roku 2022 zorganizoval v spolupráci so školami, komunitami a mestskými časťami už 14 takýchto podujatí. Menších či väčších susedských festivalov, ktorých cieľom je ukázať, že ulica nemusí slúžiť len autám. Podujatia sú súčasťou projektu Mesto pre deti, ktorého myšlienkou je podporiť voľnú hru detí, rozvoj komunity, identifikovať a riešiť problémy bezpečnosti a dostupnosti verejného priestoru a vo výsledku otvoriť širšiu debatu o využívaní verejného priestoru, akým sú aj naše ulice.   

„V minulosti bola ulica najčastejším miestom pre hru detí. Dnes to neplatí. Tento stav by sme chceli zmeniť a ukázať ľuďom, že ulice poskytujú aj príležitosť pre neformálne stretnutia, tvorbu komunity a voľnú hru. Chceme  zo susedstiev urobiť opäť bezpečné a príjemné miesta na život,“ vysvetľuje koordinátorka Ulíc na hranie Metropolitného inštitútu Bratislavy Lenka Kudrnová.  

Zavretá ulica – živá ulica?  

Jedna z takýchto ulíc sa poslednú septembrovú sobotu otvorila deťom pred Základnou školou Jeséniova, ktorá je súčasťou projektu Mesto pre deti. Podujatie pripravil tím z Metropolitného inštitútu v spolupráci so školou a mestskou časťou. Zamestnanci a zamestnankyne školy nachystali občerstvenie aj horúci čaj, počasie bolo mimoriadne chladné. Bolo zjavné, že vzťahy medzi ľuďmi zďaleka chladné nie sú.   

„Sme škola rodinného typu,“ vysvetľuje zástupkyňa školy Eva Fiamčíková a približuje, že aj cez rok majú na škole množstvo podujatí. Ulicu na hranie vníma pozitívne: „Je to pekné podujatie, rodičia sa konečne majú čas porozprávať aj o iných veciach, rodiny môžu spolu stráviť deň.“ Podľa jej slov na Bellovej ulici v bežné dni parkujú autá a dnes je tu plno detí, ktoré sa hrajú.  

Romana, mamina štyroch detí, ktorú na podujatí stretávame, rozpráva o tom, že v jej detstve bola ulica hlavný revír pre hru. „Deti zo všetkých domov a v akomkoľvek veku vyšli von a hrali sa spolu. Dnes je každé dieťa zavreté doma, deti sa so svojimi susedmi ani nepoznajú.“  

Sama otvára aj tému bezpečnosti, ktorá mala podľa nej v minulosti aj sociálny rozmer. „Na deti na ulici dával každý pozor.“   

Vychovávateľka ZŠ Jeséniova, Soňa, ktorá s každým na ulici živo diskutuje, to rozvíja: „V jednom dome vás ako dieťa nakŕmili, v druhom ste mohli ísť na záchod, babička z tretieho vás vyhrešila, keď ste robili zle,“ opisuje. Akoby deti kedysi vychovávala celá ulica a dnes už tento fenomén neexistuje. Nízka bezpečnosť podľa nej nie je len o rušnej premávke, väčším problémom je práve tento chýbajúci komunitný rozmer. Podujatia ako je Ulica na hranie podľa nej oživujú spomienky.     

Aby sme sa na uliciach mohli opäť hrať  

Podľa výskumov je voľná hra na ulici alebo na sídliskách kľúčová pre zdravý rozvoj detí. Voľná hra môže byť akákoľvek neriadená aktivita detí, ideálne vonku, bez zásahu dospelých. „Zlepšuje ich fyzické aj kognitívne zručnosti, zvyšuje ich samostatnosť a sebavedomie,“ hovorí výchovná poradkyňa Martina Vagačová a dodáva: „V dnešnej dobe, keď narastá miera psychických problémov u detí, je dôležité dať deťom priestor, v ktorom sa môžu bezpečne rozvíjať a hrať.“   

Práve preto Metropolitný inštitút Bratislavy pripravuje Manuál Komunitnej ulice na hranie. Cieľom je inšpirovať a motivovať Bratislavčanov a Bratislavčanky, aby si zorganizovali vlastnú Komunitnú ulicu na hranie.   

Manuál ponúkne detailný návod, ako zorganizovať podobné podujatie vo vlastnej štvrti.  Vďaka tejto príležitosti možno susedia zistia, že toho majú spoločného oveľa viac ako len adresu.