Bratislava sa pridala k mestám, ktoré tvoria bezpečné ulice pre deti

Deti vyrastajúce v mestách majú dnes menej možností na bezstarostné trávenie času vonku s rovesníkmi a rovesníčkami než generácia ich rodičov. Z ulíc ich vytlačili autá, ktorých počet za posledné roky rapídne stúpol. Bratislava si však vo svojom projekte Mesto pre deti kladie za cieľ byť mestom, v ktorom sa deťom dobre žije. Pridáva sa tak k ďalším zahraničným metropolám, kde už fungujú ulice priateľské k ich najmenším obyvateľom a obyvateľkám.

Kým v minulosti sa deti bežne pohybovali po mestách samy, dnes ich takmer všade rodičia vozia autom. Najkritickejšia situácia býva ráno, keď chcú desiatky rodičov vyložiť svoje deti v rovnaký čas pred školou. Hromadný zvoz tak končí vo väčšine prípadov dopravnou zápchou. Aj preto čoraz viac metropol po celom svete pristupuje k opatreniam, vďaka ktorým sa rodičia nebudú báť pustiť svoje dieťa samé do školy alebo na ihrisko.

Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB) v spolupráci s hlavným mestom a organizáciou UNICEF spustili projekt Mesto pre deti zlepšujúci bezpečnosť ulíc v okolí základných škôl, ktoré sú prirodzenými centrami pohybu detí. Pri takomto cielení projektu vychádzame z predpokladu, že ak sa podarí zvýšiť bezpečnosť v okolí škôl, zlepší sa fungovanie celého mesta.

Školáci a školáčky to do školy nemajú ďaleko

Pre deti je mimoriadne dôležitý pohyb v zdravom prostredí. Existuje mnoho vedeckých štúdií, ktoré potvrdzujú, že deti sú vďaka pohybu na vyučovaní sústredenejšie, tvorivejšie, jednoduchšie sa učia a ľahšie zvládajú stres. Spoločnosť by preto mala robiť všetko pre to, aby okolie škôl bolo bezpečným miestom. Len v takom prípade sa rodičia prestanú báť a začnú púšťať deti do školy samé. Ukázali to aj výsledky participácie na základnej škole Tbiliská v Rači, kde až 56 % z oslovených rodičov uviedlo, že by od vozenia detí do školy autom upustilo, ak by sa zlepšila dopravná situácia v okolí škioly.

Skvelou správou pre Bratislavu je, že základné školy sú rozmiestnené v meste rovnomerne a školáci a školáčky k nim majú naozaj blízko. Dáta ukázali, že skoro každá domácnosť (95,6 % obyvateľov mesta) má najbližšiu základnú školu do 15 minút chôdze od svojho bydliska a takmer 70 % žiakov a žiačok býva dokonca len 5 minút chôdze od najbližšej školy. To znamená, že deti navštevujúce najbližšiu základnú školu by namiesto individuálnej jazdy autom mohli chodiť spolu s kamarátmi a kamarátkami peši a zažívať pri tom zábavné či náučné situácie, ktoré formujú ich osobnosť a pripravujú ich na život v dospelosti.

Urbanistka Sandra Štasselová z MIB, ktorá koordinuje projekt Mesto pre deti, zdôrazňuje, že mnohé výskumy preukázali priamu súvislosť medzi nezávislou mobilitou a zdravým vývojom detí či mierou stresu, ktorú sú schopné zvládať. Uznávaný sociológ a expert na hru detí Tim Gill spája schopnosť detí čeliť rizikám v ranom veku s ich pripravenosťou na nástrahy vo vyššom veku. V minulosti mali deti možnosť pohybovať sa po meste a tráviť čas s inými deťmi bez dohľadu dospelých. Čelili problémom, ktoré za ne nemohli vyriešiť rodičia a zažívali dobrodružstvá, ktoré testovali ich limity. Okrem benefitov, ktoré má pešia cesta do školy na fyzické zdravie detí, sa k nim pripája aj množstvo pozitívnych vplyvov na detskú psychiku.

Ako meníme okolie škôl

Na každej škole zapojenej do projektu Mesto pre deti odborníčky a odborníci MIB najprv uskutočnili participatívny prieskum medzi žiakmi a rodičmi, aby zistil ich aktuálne potreby a problémy, a prebudili v nich záujem o verejný priestor. Do tejto aktivity sú zapojené aj rodiny školákov a školáčok z Ukrajiny, ktorí sa do Bratislavy prisťahovali a snažia sa začleniť do novej školy a spoločnosti. Ide o najväčší prieskum, aký kedy hlavné mesto v tejto oblasti uskutočnilo, a vďaka množstvu nových dát bude možné robiť cielenejšie opatrenia. Z výsledkov participácie a po získaní dôkladného obrazu o okolí školy a fungovaní verejného priestoru MIB navrhne najlepší možný postup pre zlepšenie dopravnej situácie v okolí danej školy.

Na všetkých 10 školách dôjde v priebehu tohto aj budúceho roka ku krátkodobým aj dlhodobým zmenám v doprave. Napríklad sa zníži maximálna povolená rýchlosť v úseku pred vstupom do školy, osadia prvky na upokojenie dopravy, prípadne sa pristúpi k opatreniam, ktoré zlepšia viditeľnosť detí na priechodoch pre chodcov. Projekt v neposlednom rade vytvára podmienky pre začleňovanie ukrajinských detí utekajúcich pred vojnou do novej spoločnosti. Okrem priateľstiev si tak budú môcť deti prisťahované do Bratislavy budovať vzťah s prostredím.

Ide o prvý celomestský projekt v Bratislave, ktorého cieľom je naštartovať zmenu, ktorá sa v uliciach odohrá v priebehu pár rokov. Zlepšovanie ulíc pre deti má veľký zmysel a z iných krajín vidíme, že meniť ulice pre deti nie je nemožné. Často stačí malá zmena, ktorá významne skvalitní život veľkému množstvu detí, dospelých aj seniorov.

Know-how od zahraničných expertov

Hlavné mesto a MIB na projekte spolupracujú aj s externými expertmi a expertkami na dopravu, kvalitu ovzdušia či funkčný urbanizmus. Medzi odborníkmi je napríklad dopravný expert Květoslav Syrový, ktorý je autorom mnohých úspešných projektov upokojovania dopravy vrátane riešenia školských ulíc v Prahe. Ďalším z odborníkov je architekt Simon Battisti, ktorý absolvoval Harvardskú školu dizajnu a vďaka Fulbrightovmu grantu začal v roku 2017 pre Tiranu v Albánsku vytvárať takzvané školské ulice. Dnes radí aj Bratislave v tom, ako premeniť okolie škôl na bezpečný priestor pre najmenších.

„V Tirane sme namiesto úplného uzavretia ulíc výrazne spomalili premávku v okolí škôl. Zo skúseností totiž vieme, že úplná uzávera pre autá nemusí byť nevyhnutná. Niekedy postačí len rozšíriť chodník, aby mali chodci a chodkyne viac miesta. Je dôležité si uvedomiť, že deti trávia v škole viac času než doma či kdekoľvek inde. Je našou povinnosťou chrániť ich pred autami, zlým ovzduším či nezdravými návykmi, ktoré si budú niesť až do dospelosti,“ vysvetľuje Battisti zmysel projektov zameraných na upokojovanie dopravy (nielen) v okolí škôl.

Aby zmeny na ulici fungovali, treba sa zamerať na dizajn ulice – čiže to, čo je nakreslené na zemi a čo nám nejakým spôsobom hovorí, ako sa máme po ulici pohybovať. V tomto smere je nevyhnutá dobrá geometria ulice, ktorá nemá len jednu značku prikazujúcu vodičovi spomalenie, ale tiež množstvo ďalších spomaľovačov, ako sú napríklad vyvýšené chodníky. Na uliciach, kde je premávka pomalšia a redšia, vznikajú prijateľnejšie miesta pre život.

Školské ulice sú jedno z riešení

Koncept školských ulíc nájdeme v rôznych mestách po celom svete. Zaujímavosťou je, že sa navzájom odlišujú. Školská ulica v Londýne funguje úplne inak ako tá v Tirane či Paríži. Napríklad v Prahe či v Londýne nájdeme školské ulice, ktoré sa každé ráno na 30 minút uzatvoria pre autá. V Barcelone sú zas školy, okolo ktorých uzavreli celý mestský blok. V Bratislave sa aktuálne zbierajú dáta, na základe ktorých sa vytipujú tie školy, ktoré majú najlepšie predpoklady pre úspešné fungovanie školských ulíc. Namiesto plošnej zmeny sa tak pristúpi k postupnej citlivej zmene, do ktorej budú od začiatku zapojení rodičia, deti, učitelia, ale aj obyvatelia danej lokality.

Battisti vysvetľuje, že školské ulice ponúkajú zakaždým nové príležitosti a kompetentní by k tomu mali pristupovať s otvorenou mysľou, aby našli čo najlepšie riešenie pre danú situáciu a miesto. Spoločnou premennou mnohých projektov býva však obmedzenie prístupu áut pred školou.

Podľa Battistiho treba najskôr vytvoriť podmienky pre peších a až vtedy, keď sa budú cítiť bezpečne, začne klesať aj počet áut, pretože si množstvo vodičov uvedomí, že pešia chôdza po meste sa stala oveľa bezpečnejšou. Mnohí si totiž neuvedomujú, že chodci vodičom pomáhajú, pretože čím viac ľudí zvolí chôdzu, tým menej áut je na ceste a ľudia, ktorí nemajú na výber a musia využívať auto, majú prázdnejšie cesty. Zároveň by sa ulice nemali začať meniť tým, že sa tam vodičom zakáže vjazd.

Ulice sa otvorili deťom

Súčasťou projektu Mesto pre deti je aj séria podujatí Ulica na hranie, ktorých cieľom je na jeden deň zmeniť ulice v okolí škôl na priestor, kde sa nielen deti môžu slobodne pohybovať a hrať. Tieto jednodňové festivaly sú bezplatné a prísť môže ktokoľvek, kto chce zažiť verejný priestor pred školou inak ako v bežný deň. Či už uvoľnením komunikácie od áut, vytvorením priestoru pre hru alebo ukázaním perspektívy, cez ktorú sa na cestu a autá dívajú deti na základnej škole.

Prvú Ulicu na hranie MIB zorganizoval ešte vlani v septembri na základnej škole Tbiliská v Rači. Tento rok sa podujatia rozšírili do celého mesta a aktuálne majú bratislavské deti za sebou už päť takýchto podujatí, ktoré sa uskutočnili v okolí škôl na Mudroňovej, Drieňovej, Černyševského, Riazanskej a ulici Za kasárňou. Ďalšie ulice na hranie MIB pripraví v auguste a v septembri pri základných školách na Vazovovej, Biskupickej, Budatínskej, Nevädzovej a Malokarpatskom námestí.