Deťom viac škodí znečistený vzduch v autách ako na ulici

Mnoho detí dochádza v rámci Bratislavy do školy autom, pretože rodičia majú strach o ich bezpečnosť. Vzduch v interiéri auta však obsahuje deväť až dvanásťkrát väčšie množstvo tuhých častíc než na ulici. Preukázali to merania čistoty ovzdušia pred základnou školou Tbiliská v Rači. Tie zároveň ukázali, že počas rannej špičky dýchajú deti aj dospelí trikrát znečistenejší vzduch než počas víkendu alebo večerných hodín. Prijímať opatrenia na zvýšenie bezpečnosti verejného priestoru a zdravia ľudí je preto nevyhnutné. 

Merania vykonali profesor Karee Press-Kirstensen z dánskej Technickej Univerzity a Miloš Veverka z Centra pre trvalo udržateľné alternatívy (CEPTA) pred základnou školou na Tbiliskej ulici v Rači počas septembra 2022. Na realizácii výskumu participoval Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB).

Inštitút zároveň už od minulého roka realizuje projekt Mesto pre deti, ktorého cieľom je tvoriť lepšie a bezpečnejšie mesto, systematické opatrenia, aby sa rodičia nebáli posielať deti do školy samé, mohli sa stretávať, spoznávať. Projekt podporuje v deťoch samostatnosť a je tiež zameraný na eliminovanie chaotických situácií, ktoré ohrozujú bezpečnosť i zdravie detí. V kontexte alarmujúcich zistení o kvalite ovzdušia pred školami v rannej špičke je zavádzanie opatrení nevyhnutné.

MIB preto spolupracuje s 10 základnými školami v 6 mestských častiach. Na viacerých z nich prebehli alebo prebiehajú zmeny – stavebné, dopravné či zveľaďujúce peší priestor. Vytvoril tiež školské ulice, zorganizoval viacero jednodňových festivalov pod názvom Ulica na hranie, pomocou asphalt artu došlo k zveľadeniu ulíc tak, aby boli prívetivejšie, hravejšie a bezpečnejšie pre deti.

Znečistenie ovzdušia viac vplýva na zraniteľné skupiny ľudí

Znečistenie ovzdušia je v súčasnosti najvýznamnejším environmentálnym rizikom pre ľudské zdravie a po zmene klímy je vnímané ako druhý najväčší environmentálny problém pre Európanov a Európanky. Jedným z hlavných odvetví, ktoré prispievajú k emisiám látok znečisťujúcich ovzdušie v Európe, je práve automobilová doprava. Vedecké dôkazy ukazujú súvislosti medzi znečistením ovzdušia a predčasnými úmrtiami v dôsledku kardiovaskulárnych chorôb, poškodením mozgu, respiračných chorôb, infekcií a určitých druhov rakoviny.

Niektoré skupiny obyvateľstva sú viac postihnuté znečistením ovzdušia ako iné, pretože sú viac vystavené environmentálnym rizikám alebo sú na ne náchylnejšie. Menej príjmové socioekonomické skupiny majú tendenciu byť vystavené znečisteniu ovzdušia viac. Deti sú extrémne citlivé, keďže si toto znečistenie prostredia nesú vo svojich vyvíjajúcich sa orgánoch so sebou celý život. Znečistenie ovzdušia môže tiež ovplyvniť ich vývoj, a to dokonca ešte pred ich narodením. Existuje výrazné riziko, že sa u dieťaťa rozvinú nielen alergie, ale aj astma, sprevádzaná častými astmatickými záchvatmi, najmä ak žije v blízkosti rušnej cesty či križovatky. Vzduch znečistený emisiami z dopravy spôsobuje deťom aj spomalený kognitívny vývoj, kardiovaskulárne choroby, rakovinu a mnohé ďalšie vážne problémy. Deti sú obzvlášť zraniteľné aj z dôvodu fyzických odlišností. Nielen pre svoju výšku a ich dýchaciu zónu, ktorá je bližšie k zdroju znečistenia, ale aj preto, že dýchajú rýchlejšie ako dospelí, a tak sa do ich organizmu dostáva viac škodlivín. Ich dýchacie cesty sú užšie a pľúca sú stále v štádiu vývoja, preto sú problémy v dôsledku vdychovania znečisťujúcich látok u nich závažnejšie a trvajú dlhšie.

Dojčatá inhalujú tri až päťkrát viac vzduchu podľa telesnej hmotnosti ako dospelí. Zdroj: Unicef

Prachové častice sú karcinogénne a spôsobujú dýchacie problémy

Pre zdravie sú častice nebezpečné, lebo vzhľadom na svoju veľkosť sa nemusia zachytiť v horných dýchacích cestách, prenikajú do pľúc, krvi až do mozgu a tkanív. Tuhé častice spôsobujú dýchacie problémy a sú karcinogénne. Zdravotná významnosť prachu závisí od veľkosti častíc. Zatiaľ čo väčšie častice (nad 10 μm) môžu spôsobiť „iba“ podráždenie horných dýchacích ciest s kašľom a kýchaním a dráždenie očných spojiviek, menšie častice sa dostávajú až do dolných dýchacích ciest.

Čím sú častice menšie, tým hlbšie dokážu preniknúť do pľúc. Obzvlášť nebezpečné sú jemné tuhé častice s rozmerom pod 2,5 μm (označované ako PM2,5). V posledných rokoch sa často hovorí aj o u ultrajemných časticiach s rozmerom menším ako 0,1 µm (s (PM0.1), ktoré môžu prestupovať do pľúcnych alveol, a buď sa usadzovať v pľúcach, alebo aj prenikať do krvného obehu. Vo všeobecnosti vstupujú do tela cez pľúca, ale premiestňujú sa v podstate do všetkých orgánov. V porovnaní s jemnými časticami (PM2,5) viac spôsobujú zápal pľúc a v pľúcach sa zdržiavajú dlhšie.

Najväčšie frakcie častíc sa merajú v jednotkách založených na hmotnosti, zatiaľ čo najmenšie frakcie častíc sa merajú v jednotkách založených na počte (často v počte častíc na cm3). Používajú sa rôzne jednotky, pretože najväčšie častice dominujú v hmotnosti častíc, zatiaľ čo najmenšie frakcie častíc dominujú v počte častíc a nevýznamne prispievajú k hmotnosti častíc. Limitná hodnota priemerných ročných koncentrácií PM2,5 predstavuje 25 μg/m³. Podľa odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) by mali limitné hodnoty v prípade PM₂,₅ byť 10 μg/m³. Globálne odporúčania WHO v súvislosti s tuhými časticami – látkami, ktoré môžu byť nebezpečné už pri nízkych koncentráciách – sú teda oveľa prísnejšie než normy EÚ. Zatiaľ neboli stanovené žiadne oficiálne limitné hodnoty pre ultrajemné častice. Všetci odborníci na zdravie však odporúčajú inhalovať čo najmenej. EÚ si plne uvedomuje, že limitné hodnoty EÚ nechránia ľudské zdravie, a práve začala proces zosúlaďovania limitných hodnôt EÚ bližšie k usmerneniam WHO o kvalite ovzdušia.

Ultrajemné častice majú krátku životnosť a viažu sa na lokálne zdroje znečistenia, napr. miestna cestná premávka alebo obytné vykurovanie. Doprava a vykurovanie v domácnostiach sú aj v Bratislave dôležitými zdrojmi emisií ultrajemných častíc. Hoci veľké množstvo PM0,1 rýchlo klesá spájaním do väčších častíc a rozptylom v atmosfére, vedie to však k lokálnym koncentráciám alebo „hotspotom“ v blízkosti dopravy alebo miest priemyselnej výroby či vykurovania. Práve miesta ako okolia škôl v rannej špičke, kde sa zdržuje viac áut, tak môžu byť miestami najvyššej koncentrácia ultrajemnych častíc v ovzduší. Ohrozené sú tak nielen deti, ktoré rodičia vozia do školy autom, ale aj tie, čo chodia pešo a zdržujú sa ráno pred školou či obyvatelia bývajúci v blízkosti škôl, kde je koncentrácia áut v rannej špičke najväčšia.

V sektore cestnej dopravy k emisiám PM10 a PM2,5 a menších, zo spaľovania najvýraznejšie prispievajú autá s dieselovými motormi, dodávky, nákladné autá a autobusy bez filtrov alebo s pokazenými filtrami pevných častíc. Zvýšené koncentrácie týchto častíc sú spojené s mnohými rôznymi podmienkami, ako je vysoká vlhkosť, nízky pohyb vzduchu, zvýšený počet dieselových vozidiel, ročné obdobia a zrýchlenie dopravy po zastavení.

Do škôl v pešej dostupnosti do 5 minút vozia rodičia deti autom

Vysoké koncentrácie škodlivín sú v blízkosti frekventovaných ciest, križovatiek a parkovísk. Počas školského roka je automobilová doprava zvýšená aj v okolí škôl. Mnohé školy sú umiestnené na frekventovaných uliciach. Zároveň stále viac detí vozia rodičia do školy autom, a to aj napriek tomu, že bývajú v jej blízkosti, a teda pešej dostupnosti. Autá sú jedným z najbežnejších spôsobov dopravy detí do školy. Toto sa deje aj v Bratislave, kde podľa našich údajov až 66 % Bratislavčaniek a Bratislavčanov býva v 5-minútovej pešej vzdialenosti od najbližšej spádovej školy (pozri obr.1).

Obr.1 Pešie dochádzkové vzdialenosti jednotlivých adresných bodov k najbližšej škole. Zdroj dát: Register fyzických osôb (RFO) Ministerstvo vnútra SR, vlastné spracovanie, MIB 2022

Každé ráno pred začiatkom vyučovania tak v okolí stoviek škôl nastáva situácia, počas ktorej množstvo rodičov priváža svoje deti. Priestory v okolí škôl preplnené dopravnými prostriedkami (pozri obr. 2, 3) sú bežným scenárom aj v mnohých iných mestách na Slovensku. Zvyčajne sa to deje v špičke počas začiatku, ale aj konca školského dňa. Ostatní rodičia sa v tejto situácií necítia bezpečne, čo ich privádza opäť k vozeniu detí autom a k ďalšiemu zhoršeniu dopravnej situácie. Vzniká tak začarovaný kruh, v ktorom sa situácia neustále zhoršuje.

Obr. 2 Ranná dopravná situácia pred ZŠ Vazovova, Bratislava-Staré Mesto, Zdroj foto: MIB, 2023

Obr. 3 Ranná dopravná situácia pred ZŠ Tbiliská, Bratislava-Rača, Zdroj foto: MIB, 2022

V aute deti pred znečistením vzduchu neschováte, v jeho interiéri je kvalita ovzdušia horšia ako vonku

Výsledkom je, že väčšina znečisťujúcich látok z vonkajšieho ovzdušia preniká aj do našich domovov či práce. Znečistený vzduch sa však dostane aj do školy, kde deti trávia celé doobedie, niektoré aj dlhšie. Ani zavrieť sa do auta nepomáha a vodiči a vodičky motorových vozidiel sú týmto látkam do veľkej miery vystavovaní tiež. V interiéri auta je deväť až dvanásťkrát väčšie množstvo tuhých častíc, než na ulici. Častice prachu z dopravy, ktoré nie sú viditeľné voľným okom, sú také malé, že bez problémov prechádzajú cez filtre ventilácie v aute.

Potvrdzujú to aj merania, ktoré sa vykonávali prenosným meracím prístrojom P-Trak 8525 (pozri obr. 4, 5, 6). Ten meria počet ultrajemných prachových častíc s priemerom do 0,1 µm na cm3 vzduchu. Ako je znázornené na fotografii, druhé merania dosiahli maximum skoro 50 000 častíc na cm3.

Obr. 4 Merací prístroj ultrajemných prachových častíc P-Trak 8525, Zdroj foto: MIB, 2022
Obr. 5 Merania ultrajemných častíc pred Základnou školou Tbiliská, Bratislava-Rača, Zdroj foto: MIB, 2022
Obr. 6 Karee Press-Kirstensen a Miloš Veverka  pri meraní ultrajemných častíc pred Základnou školou Tbiliská, Bratislava–Rača, Zdroj foto: MIB, 2022

Koncentrácie ultrajemných výfukových častíc vo vnútri áut môžu byť veľmi vysoké, hlavne vtedy, ak auto ide za iným znečisťujúcim vozidlom, pretože výfukové plyny sa do auta dostávajú ľahko, ale von sa odvetrávajú len pomaly. Podľa zistení z týchto meraní, boli vodiči a vodičky v Rači vo svojich autách silne vystavení*é znečisteniu z dopravy, keď boli  pozorované merania až okolo 150 000 ultrajemných častíc na cm3 (pozri obr. 7). To isté platí aj pre ľudí cestujúcich v električkách, autobusoch atď.

Obr. 7 Meranie ultrajemných výfukových častíc vo vnútri auta v Bratislave-Rači, Zdroj dát: Cepta, 2020

V rannej špičke vdýchneme v priemere 3-krát viac znečisteného vzduchu ako počas víkendu 

Prvé meranie vykonali odborníci pred základnou školou na Tbiliskej ulici v Bratislave 18. septembra 2022 o 20:00 v čase, keď bola doprava upokojená. Toto meranie slúžilo na porovnanie výsledkov merania v čase rannej špičky. Spolu s nimi tím Metropolitného inštitútu Bratislavy potom 19. septembra 2022 uskutočnil ďalšie meranie ráno, medzi 7:30 a 8:00 v miestach, kde pred školou zastavujú autá, ktoré privádzajú deti do školy. V čase rannej špičky, podľa výsledkov štúdie, ktorú zverejnilo združenie CEPTA, priemerná koncentrácia ultrajemných výfukových častíc narastala so zvyšujúcou sa intenzitou dopravy smerom k 8. hodine ráno, kedy začína vyučovanie a väčšina rodičov vezie svoje deti do školy autom.

Obr. 8 Minútové priemery množstva ultrajemných častíc na cm3 v čase rannej špičky pre Základnou školou Tbiliská v mestskej časti Bratislava-Rača, Zdroj dát: Cepta, 2020

V porovnaní s predchádzajúcim dňom sú koncentrácie výrazne vyššie, t. j. deti prichádzajúce ráno do školy, ale aj ľudia žijúci alebo pracujúci v okolí školy vdýchnu počas rannej špičky v priemere asi trikrát viac znečisteného vzduchu ako počas víkendu (pozri obr. 8, 9).

Obr. 9 Na porovnanie bolo uskutočnené aj meranie (zelená čiara) mimo hlavnej špičky v nedeľu o 20.00 hod. na tej istej ulici. (Tbiliská ulica, Bratislava-Rača), Zdroj dát: Cepta, 2020

Ako zlepšiť situáciu?

Jedným z najefektívnejších opatrení na zníženie emisií z miestnej dopravy je zavedenie nízkoemisných zón. Zvyčajne to znamená, že vozidlá s vyššími emisiami nemôžu vstúpiť do určitej oblasti. V niektorých nízkoemisných zónach viac znečisťujúce vozidlá musia zaplatiť viac, ak sa dostanú do takejto zóny. V súčasnosti viac ako 250 miest v rámci EÚ má zóny s nízkymi emisiami na obmedzenie znečistenia ovzdušia. Na Slovensku dodnes nebola v žiadnom meste vyhlásená nízkoemisná zóna, pritom je možné zriadiť ju aj v slovenských pomeroch a to v zmysle platného zákona o ovzduší. Podľa nového zákona o ochrane ovzdušia, ktorý by mal začať platiť od roku 2023, budú mať slovenské obce naďalej právomoc vytvárať nízkoemisné zóny s možnosťou obmedziť cestnú dopravu.

Nízkoemisné zóny sa dajú efektívne dosiahnuť nielen obmedzením a regulovaním najviac znečisťujúcich vozidiel, ale napríklad aj vytváraním školských ulíc, ktorých úprava spočíva v dočasnom zákaze vjazdu motorovým vozidlám v čase rannej špičky, najčastejšie pol hodinu až hodinu pred začiatkom vyučovania. Úprava je prevedená jednoduchým dopravným značením, poprípade doplnená mobilnými zábranami napríklad v podobe dopravných kužeľov. Školské ulice úspešne fungujú v mnohých európskych mestách, napríklad v Bolzane, vo Viedni, v Londýne alebo Paríži. Vďaka organizácii Pešky mestem sa školské ulice pomaly dostávajú aj do českých miest. Dobrú skúsenosť majú napríklad v Prahe, kde za posledný rok vznikli dve školské ulice (pozri obr. 10, 11).

Obr. 10 Školská ulice na ZŠ na Dlouhém lánu, Praha, Česká republika, Zdroj foto: MIB, 2022

Obr. 11 Školská ulica na ZŠ Hanspaulka, Praha, Česká republika, Zdroj foto: MIB, 2022 

Školské ulice vznikli aj v Bratislave. Popri Nevädzovej (pozri obr. 12) je od začiatku septembra ďalšou školskou ulicou aj ulica Plickova vedúca k novej základnej škole Plickova v Rači. Tá je výsledkom snahy mestskej časti Rača, ktorej MIB pomohol s konzultáciami pri štúdii možnej rannej uzávery.

Obr. 12 Školská ulica pred ZŠ Nevädzová, Bratislava – Ružinov, Zdroj foto: MIB, 2023

Nápomocné sú však aj rôzne informačné kampane, napríklad o dôležitosti vypínania motora pri státí – bez voľnobehu – alebo všeobecné informačné kampane o úrovniach kvality ovzdušia v okolí škôl. Aj podľa odporúčaní odborníkov, znečistenie (a dopravné zápchy a riziko nehôd) by sa však výrazne znížilo, keby ľudia vozili svoje deti do školy na bicykli alebo chodili pešo.

Riešením môže byť aj pešibus, ktorým sa deti dopravujú do školy v skupine pod vedením takzvaného sprievodcu alebo sprievodkyne.

Pre rodičov, ktorí z objektívnych príčin musia deti voziť do školy autom je najjednoduchšou  možnosťou zastavovať a odparkovať vozidlo ďalej od areálu školy a odprevadiť deti kúsok pešo. Takýmito opatreniami by sa predišlo výraznému zhoršeniu kvality ovzdušia pred školami, a znížil by sa tak negatívny vplyv znečisťujúcich látok na zdravie detí, ich samých, ale aj obyvateľov a obyvateľky okolia.

Prihlás sa na odber noviniek

    This site is registered on wpml.org as a development site. Switch to a production site key to remove this banner.