Brány škôl sú zatvorené, no zvyšovanie bezpečnosti v ich okolí pokračuje

Aj keď sa školský rok skončil, úpravy pre zvýšenie bezpečnosti v okolí bratislavských škôl pokračujú. Nové priechody pre chodcov, spomaľovacie vankúše, vyznačené miesta na krátkodobé zastavenie, reorganizácia dopravy či zníženie rýchlosti – to všetko sa realizuje vďaka projektu Mesto pre deti, ktorý zastrešuje Metropolitný inštitút Bratislavy v spolupráci s magistrátom hlavného mesta. 

V okolí Súkromnej základnej a materskej školy v Devíne je dopravná situácia najmä ráno a popoludní komplikovaná – podobne ako pri mnohých iných školách v Bratislave. Problémom je úzka cesta a chodník, neprehľadné alebo chýbajúce priechody pre chodcov a nedostatok miesta na bezpečné vystupovanie detí z áut. Viac než polovica detí pritom dochádza autom. 

„Rodičia školákov ráno zastavujú priamo pred školou, pri križovatke alebo za zákrutou, aby vyložili deti. Vznikajú tak kolízne situácie, ktoré menia inak príjemnú devínsku lokalitu na alarmujúco nebezpečnú,“ uviedla škola, ktorá sa v minulom roku zapojila do  Prihláškového programu Mesta pre deti. V projekte Mesto pre deti je od roku 2022 už 32 bratislavských škôl. 

Bezpečnejšia cesta do škôl 

V úvodnej fáze Metropolitný inštitút Bratislavy zorganizoval na škole v Devíne stretnutia so žiakmi, rodičmi, zástupcami školy aj obyvateľstva. 

Z rozhovorov a dotazníkov vyplynulo, že až 74 % opýtaných rodičov a 80 % zamestnancov školy považuje lokalitu za nebezpečnú. Dronové zábery a merania len potvrdili slová zástupcov školy a rodičov.   

Z analýzy vyplynula potreba komplexného dopravného riešenia. V tejto chvíli projektant hľadá riešenie situácie, plánom je realizovať projekt na jeseň. V lokalite by mali pribudnúť nové priechody pre chodcov, vyhradené miesta na krátkodobé zastavenie a zníženie maximálnej rýchlosti, ktorá dnes predstavuje až 50 km/h – neprimeranú hodnotu vzhľadom na vysoký pohyb chodcov.  

„Situácia na každej škole je špecifická. Preto je okrem mapovania, meraní a prieskumov najdôležitejšou súčasťou programu participácia celej komunity. Rodičia, deti, škola aj susedia prichádzajú s podnetmi, ale aj s konkrétnymi návrhmi riešení,“ vysvetľuje Sandra Štasselová, projektová manažérka projektu Mesto pre deti Metropolitného inštitútu Bratislavy.  

Rýchle opatrenia v centre mesta 

Niektoré školy majú situáciu menej komplikovanú a jednoduché opatrenia na zvýšenie bezpečnosti je možné zrealizovať hneď, ide o tzv. quick fixes. Príkladom je ZŠ a MŠ M. Hodžu na Škarniclovej a Podjavorinskej ulici v centre mesta, kde je ranná dopravná špička často chaotická. 

Po zapojení školy do projektu sa v spolupráci s PAAS (mestský parkovací systém) zrealizovali viaceré opatrenia: nové dopravné značenie umožňuje krátkodobé zastavenie alebo 10-minútové parkovanie, pribudli vysunuté nárožia chodníkov, ktoré zúžili vozovku a spomalili dopravu. Úpravy by mali pokračovať v ďalšej fáze projektu. 

Školské ulice ako riešenie 

Jedným z riešení je zavedenie tzv. školskej ulice – zóny, ktorá spočíva v úprave dopravného režimu, ktorý obmedzuje vjazd motorových vozidiel do bezprostredného okolia škôl. Takáto ulica sa ako prvá v Bratislave realizovala na Nevädzovej. 

V zahraničí je takýto model bežný – napríklad Paríž niektoré ulice v okolí škôl úplne uzatvára pre automobilovú dopravu. 

Cieľom je upokojovať premávku v blízkosti škôl. Pre túto potrebu sa na uliciach osádzajú aj prvky na upokojenie dopravy ako napr. spomaľovacie vankúše, ktoré prednedávnom pribudli na Magnetovej pri ZŠ Waldorfská, v budúcnosti pribudnú aj pri MŠ Funniversity na Bohúňovej ul. Pri súkromnej materskej škole bude doplnená aj drop-off zóna. 

Mesto pre deti mení aj myslenie 

Mesto pre deti však nie je len o dopravných zmenách. Projekt kladie dôraz aj na zmenu myslenia a podporu komunitného života. 

Jednou z aktivít je koncept Ulice na hranie, v rámci ktorej môže škola alebo komunita na jeden deň uzavrieť ulicu pre autá a umožniť deťom hrať sa na nej. 

„Cieľom je sprostredkovať deťom iný zážitok zo svojej ulice – ukázať im, aké by to mohlo byť, keby do školy chodili na bicykloch alebo pešo a ulica bola relatívne bezpečným miestom, ako keď boli ich rodičia deťmi,“ vysvetľuje Sandra Štasselová. 

V niektorých lokalitách sa Ulice na hranie opakujú pravidelne – pre deti aj rodičov ide o silný zážitok. Tento rok sme spolu so školami zorganizovali už štyri Ulice na hranie a najbližšia takáto ulica sa bude konať na Gercenovej ul. pri Spojenej škole sv. rodiny. 

Pešibus ako bezpečná a príjemná cesta do školy 

V Záhorskej Bystrici, kde základnú a materskú školu navštevuje viac ako 1 000 detí, rozbehli iniciatívu Pešibus – skupinový peší presun detí do školy v sprievode dospelého. 

Starosta mestskej časti Jozef Krúpa v reportáži vysvetľuje, že tu ráno počas školského roka vznikali veľké zápchy, takže hľadali riešenie, ako motivovať deti chodiť do školy pešo. S organizáciou pešibusu im na začiatku pomáhal Metropolitný inštitút Bratislavy, no aktívna rodičovská komunita ihneď prevzala iniciatívu a prvé linky si svojpomocne rozdelila. Dôležitú úlohu zohrala v Záhorskej Bystrici aj proaktívne zapojenie pani Šúlovskej zo ZŠ s MŠ Hargašova. Po prázdninách budú v organizovaní pešibusu pokračovať s podporou špecialistky na participáciu Veroniky Chládekovej. 

Deti si pešibus veľmi pochvaľujú – je to zážitok, majú čas sa porozprávať a predtým, než na celý deň zasadnú do školskej lavice, rozhýbu svoje telo aj mozog.  

Jedným z cieľov projektu Mesto pre deti je podporiť spoločenský život obyvateľov a možnosti detí pre hru. Výskumy totiž ukazujú, že deti, ktoré sa pravidelne hrávajú samé vonku, trénujú svoje sociálne, organizačné schopnosti, zvyšujú si sebavedomie a flexibilitu.  

S takýmto cieľom vznikli aj Hracie boxy – boxy plné športového náčinia, ktoré si deti môžu bezplatne požičať. Výzvu na ich zapožičanie vyhlásil Metropolitný inštitút Bratislavy v apríli tohto roku. Vybraných bolo 15 lokalít, ktoré sa z boxov môžu tešiť už toto leto. 

Hracie boxy podporujú voľnú hru a komunitný život – v prostredí, kde sa ľudia navzájom poznajú, je prirodzene vyššia miera bezpečnosti. Dospelí dohliadnu aj na cudzie deti, ľudia si skôr pomôžu a celkový pocit z vlastnej štvrte je lepší.