Prvá školská ulica – Nevädzová

Koncept školských ulíc

Pojem „školské ulice“ je relatívne nový a hoci sa stále viac formalizuje, používa sa v závislosti od miestneho kontextu vždy s trochu iným významom. Školské ulice sú ulice, na ktorých v projekte Mesto pre deti vytvárame bezpečné, inkluzívne a fungujúce prostredie, ktoré umožní deťom voľne sa pohybovať a hrať v meste. Implementácia školských ulíc je dôležitá pre podporu bezpečnosti, zdravia a pohody detí, redukciu environmentálneho vplyvu a vytváranie živších a prepojených komunít. Ide o viacstranný prístup, ktorý rieši rôzne aspekty súčasného mestského života.

Školské ulice nie sú úplnou novinkou, úspešne fungujú už niekoľko rokov najmä v mnohých európskych mestách, ale i celosvetovo. V roku 2020 však v súvislosti s pandémiou COVID-19 došlo k ich veľkému nárastu, pričom v roku 2021 celkový počet školských ulíc vzrástol na viac ako 1 000 po celom svete1. Viac ako polovica z nich je v Spojenom kráľovstve (väčšina v Londýne), ale veľké počty sú aj v Belgicku, Francúzsku, Španielsku či Taliansku. Školské ulice sa pomaly dostávajú aj do českých miest, v Prahe sú dve.

Prístup k zavádzaniu konceptu školských ulíc sa líši od mesta k mestu, v závislosti od lokálnych možností či potrieb jednotlivých miest. Mestá ako Paríž či Londýn zaviedli školské ulice ako súčasť väčšieho balíka opatrení po celom meste. Patria sem napr. štandardné obmedzenia rýchlosti na 30 km/h, nové cyklistické trasy a priorizovanie chodcov a chodkýň v rámci pohybu po meste. Barcelona zaviedla tiež trvalé zmeny ako znižovanie parkovacích miest v okolí škôl, zatiaľ čo v Aucklande na Novom Zélande zmeny smerovali k tvorbe tzv. „drop off zón“ pred školami – teda miest určených len na rýchle vystúpenie a vyzdvihnutie detí ako náhrady za odstránené parkovacie miesta. V Tirane v Albánsku sa zas zamerali na odstránenie jedného jazdného pruhu pred školou, čím sa cesta stala jednosmernou a vzniklo tak viac priestoru na bezpečný pohyb, hru či stretávanie sa.

Zľava: Barcelona, Auckland, Tirana.

Školské ulice spájajú myšlienku priestorov bez áut či dočasných obmedzení s rôznymi inými témami ako napr. mestské plánovanie zamerané na deti, dopravná bezpečnosť, zmena klímy, fyzické a psychické zdravie. Zatiaľ čo príklady z Barcelony, Tirany či Aucklandu nemusia spadať do úzkej definície konceptu „školských ulíc“, ktorý hovorí o uzavretí ciest v okolí škôl pre motorové vozidlá (alebo výraznom obmedzení ich prístupu), môžu však ilustrovať, ako sa jednotlivé mestá stavajú k problematike bezpečného pohybu detí.

Existuje mnoho dôvodov, prečo je v okolí škôl potrebné zaviesť školské ulice. Rodičia, ktorí vozia svoje deti čo najbližšie k škole, tvoria významný podiel individuálnej automobilovej dopravy v okolí škôl. Práve tu dochádza k zhromažďovaniu znečisťujúcich látok z dopravy. Väčšina týchto látok z vonkajšieho ovzdušia prirodzene preniká aj do škôl, kde deti trávia celé doobedie, niektoré aj dlhšie. Zavedenie školských ulíc motivuje rodičov k zníženiu používania individuálnej automobilovej dopravy, podporuje pohyb a nezávislú mobilitu detí a poskytuje dodatočný priestor na ich spoločenské interakcie a hru. Výsledkom je okrem iného čistejšie ovzdušie v okolí škôl, nižšie riziko úrazov v cestnej premávke, zmenšenie množstva dopravných zápch, menej bezohľadného parkovania a nebezpečných manévrov či silnejšie komunitné väzby.

Metropolitný inštitút Bratislavy v spolupráci s Magistrátom Hlavného mesta SR Bratislavy a organizáciou UNICEF sa v rámci projektu Mesto pre deti snaží vytvárať bezpečné, inkluzívne a fungujúce prostredie, ktoré deťom umožní voľne sa pohybovať a hrať v meste. Do projektu sa po pilotnej fáze v roku 2022 na ZŠ Tbiliská zapojilo v roku 2023 ďalších 10 základných škôl. V rámci ZŠ Nevädzová v Ružinove sme vytvorili prvú školskú ulicu v Bratislave, ktorú sme testovali v júni 2023. Nový dopravný režim zahŕňal obmedzenie vjazdu medzi 7:30 a 8:00 do slepej ulice pred školou, vytvorenie miesta na krátkodobé zastavenie a vyloženie príp. vyzdvihnutie dieťaťa, ako aj pridanie nového kruhového objazdu pre plynulé otočenie rodičov privážajúcich svoje deti do školy autom. Tiež boli odstránené parkovacie miesta na chodníku na jednej strane cesty vedúcej do školy. Vytvorili sme tak bezpečnú pešiu zónu pred školou.

ZŠ Nevädzová: dopravná situácia pred zavedením školskej ulice

Základná škola Nevädzová sa nachádza v mestskej časti Bratislava – Ružinov v rezidenčnej zóne s plnou občianskou vybavenosťou. Školu navštevuje 739 detí (šk. r. 2022/2023), ktoré do školy prichádzajú pešo, na bicykli, skateboarde či kolobežke alebo sú do školy privezené autom.

Do školy vedú dva vstupy. K tomu hlavnému vedie slepá ulica Nevädzová, na ktorej bolo pred zavedením školskej ulice po celej dĺžke situované parkovanie pre autá. Peší chodník na tejto ulici ústi do automobilovej komunikácie na mieste, kde sa otáčajú rodičia privážajúci svoje deti ráno do školy. Škola má aj zadný vstup z ulice Pivonková, ktorý vedie cez parkovisko, kde sa nenachádza chodník pre peších.

Autá sa tak pohybovali a parkovali v tesnej blízkosti oboch vstupov do školy. Napriek tomu, že pomerne nízky počet rodičov priváža svoje deti do školy autom, vznikalo na parkovisku pred zavedením školskej ulice množstvo nebezpečných situácií, ktoré ohrozovali bezpečnosť a zdravie detí, ale aj ich opatrovateľov a opatrovateliek, denne odprevádzajúcich deti do školy. Naviac sa deti ráno pri ceste do školy pohybovali v priestore s vysokou koncentráciou znečisťujúcich látok z výfukových plynov áut.

V nasledujúcich častiach na základe získaných dát popisujeme hlavné problémy územia pred zavedením školskej ulice, spôsob, akým sme na problémy reagovali a tiež popisujeme, ako bola zmena prijatá zo strany detí a ich rodičov.

Čo sú hlavné problémy územia?

Dopravné mapovanie pred zavedením školskej ulice

Pre porozumenie tomu, akým spôsobom a ktorými smermi deti do školy prichádzajú, sme počas januára a februára 2023 vykonali pred školou mapovanie dopravnej situácie. Cieľom mapovania bolo identifikovať intenzitu smerov, z ktorých žiaci a žiačky prichádzajú a spôsoby dopravy, ktoré využívajú. Údaje nám taktiež slúžili na porovnanie situácie pred a po zavedení školskej ulice.

Do školy je možný vstup z dvoch smerov – k hlavnému vstupu vedie slepá ulica (Nevädzová), na ktorej je autám umožnené parkovať a pred zadným vstupom do areálu sa nachádza parkovisko, ukončujúce Nezábudkovú ulicu. Mapovanie dopravnej situácie sme zrealizovali pred zavedením školskej ulice spolu päťkrát (31. januára, 1., 2., 3. a 6. februára), teda počas všetkých dní v týždni, kedy deti ulicu najviac využívajú. Príchod detí do školy sa mapoval v časoch od 7:35 do 7:55 na piatich mapovacích stanovištiach. Mapovaním sme získali relatívne presný obraz o rannej dopravnej situácii pred školou a zároveň sme navnímali reálne pešie trasy detí, či už po chodníkoch alebo mimo nich.

Výstupy z dopravného mapovania pre nás predstavovali zaujímavý súbor dát ako podklad pre návrh riešení. Čo sa týka smerov príchodu detí do školy, z mapovania vyplynulo, že využívaný je najmä hlavný vstup po Nevädzovej ulici, ako pre autá, tak aj pre deti prichádzajúce peši. Táto kombinácia spôsobov využívania priestoru Nevädzovej ulice autami a relatívne vysokým počtom detí prináša vznik množstva nebezpečných situácií. Dáta nám tiež ukázali, že pomerne nízky počet rodičov priváža svoje deti do školy autom (23 % detí). Zvyšných 77 % detí prichádza do školy peši. Chodci sú teda v tomto priestore dôležitou súčasťou premávky a prípadné zmeny v riešení dopravy s obmedzením pohybu automobilov by tak mali pozitívny vplyv na väčšinu žiakov a žiačok navštevujúcich ZŠ Nevädzová.

Úvodný dotazník s rodičmi – riešenie školská ulica

Pre identifikovanie dopravného správania v okolí školy sme pred akoukoľvek intervenciou oslovili komunitu všetkých rodičov, ktorých deti navštevujú ZŠ Nevädzová, a to formou dotazníka. Dotazník sa skladal z väčšieho počtu otázok, ktoré sa zameriavali nielen na spôsob dopravy počas cesty do či zo školy, ale aj na všeobecnejšie otázky týkajúce sa nezávislej mobility detí. Návratnosť dotazníka bola takmer 50 %.

Dotazník potvrdil dáta získané z dopravného mapovania, a to hlavne mimoriadne vysoký podiel detí prichádzajúcich do školy pešo a z blízkeho okolia školy. Iba pätina detí prichádza do školy autom. Zároveň je však nutné podotknúť, že našimi respondentmi a respondentkami boli najmä rodičia, ktorí bývajú v dochádzkovej vzdialenosti do školy (napr. až 50 % respondentov býva do 5 minút pešej chôdze). V nadväznosti na tento fakt sme v rámci dotazníkového prieskumu namerali vyšší podiel detí chodiacich do školy bez sprievodu. Aj v kategórii bývajúcich 15 minút pešej chôdze od školy sa však objavujú tí, ktorí deti do školy vozia autom (cca 12 %). Pri deťoch, ktoré ešte do školy nechodia samy, sa ale rovnako ako v ostatných prípadoch opakovala situácia, že zlomovým momentom pre samostatnú mobilitu detí je dosiahnutie 2. stupňa ZŠ.

V otázkach zameraných na to, čo sú dôvody, pre ktoré by rodičia boli ochotní zvažovať zmenu svojich návykov (či už nechať deti absolvovať cestu do školy samostatne, alebo zmeniť spôsob dopravy), sú najčastejšie spomínané bezpečnejšie chodníky smerom k škole a celkové zvýšenie bezpečnosti dopravnej situácie v okolí školy.

Dôležitým faktorom, ktorý spolurozhoduje o tom, akým spôsobom deti absolvujú cestu do a zo školy, je subjektívny pocit bezpečia, ktorí majú ich rodičia či opatrovníci. Preto sme sa v dotazníku pýtali na to, ako vnímajú dopravnú bezpečnosť v celom okolí školy pred zavedením akýchkoľvek zmien. 63,1 % respondentov a respondentiek považuje situáciu v okolí školy za bezpečnú (zlúčenie odpovedí „ úplne bezpečná “ a „ skôr bezpečná “), na druhej strane 36,9 % respondentov a respondentiek považuje situáciu za nebezpečnú. Našim prirodzeným cieľom je zvyšovať podiel tých, ktorí prostredie v okolí školy vnímajú ako bezpečné.

Mapovanie s deťmi

Na to, aké problémové miesta sa nachádzajú v okolí ZŠ Nevädzová, sme sa spýtali aj detí. Pomocou dát z prechádzky v okolí školy, spoločnej práce detí nad mapou a samostatnej domácej úlohy sme dokázali zmapovať miesta, ktoré deti vnímajú ako nebezpečné či zle riešené, kde sa v území deti cítia nepríjemne a kde sú miesta, ktoré by chceli zmeniť. Tieto aktivity nám okrem iného pomohli objaviť v deťoch schopnosť kriticky vnímať nebezpečné dopravné situácie a bariéry vo verejnom priestore a scitlivovať ich smerom k potrebám iných užívateľov ulice.

Výstupy z aktivít s deťmi ukázali viaceré kritické body v území širšieho aj bližšieho okolia školy. Nateraz sa zameriame hlavne na jej najbližšie okolie, ktoré zahŕňa hlavný vstup cez Nevädzovú ulicu a zadný vstup do areálu školy. Zatiaľ čo v rámci zadného vstupu do školy (ulica Nezábudková) sme zaznamenali menšie množstvo postrehov detí, týkajúcich sa najmä nerovných povrchov a chýbajúceho chodníku pre chodcov, na Nevädzovej ulici bolo podnetov viac.

Najväčšia zhoda medzi skupinami detí panovala vo vnímaní bariér v podobe stĺpov v strede chodníka na Sedmokráskovej ulici či samotného úzkeho chodníka. Ďalšími, menej častými podnetmi bariér boli vysoké obrubníky a súvisiace chýbajúce či nedostatočné rampy na Nevädzovej pred bránou do areálu školy. Deti do veľkej miery vnímajú nedostatočnú kvalitu povrchov (nerovnosť a poškodenie) na svojej ceste do a zo školy, teda na ulici pred hlavným vchodom (Nevädzová), ako aj na Sedmokráskovej ulici. Za nebezpečnú označili križovatku medzi Sedmokráskovou a Nevädzovou, kde ako problém vnímali nebezpečne sa otáčajúce autá. Za problém označili tiež nebezpečné parkovacie miesta pred touto križovatkou. V rámci samotného areálu školy deti takmer výhradne označovali miesta, na ktorých by si želali doplniť mobiliár.

Ako sme na problémy reagovali?

Na Nevädzovej ulici sme vytvorili prvú školskú ulicu v Bratislave, ktorú sme testovali v júni 2023.

Dopravný režim sme upravili tak, aby medzi 7:30 a 8:00 nebol povolený vjazd vozidiel do slepej ulice pred školou a mohli sa po nej bezpečne pohybovať deti na bicykli, kolobežkách či pešo. Neďaleko vznikla zóna, kde môže vodič*ka krátkodobo zastaviť a vyložiť dieťa. Na križovatke vznikol nový kruhový objazd, cez ktorý sa môžu vodiči*ky plynulo otočiť. V tesnej blízkosti pred školou vznikla pešia plocha, do ktorej ústia chodníky po oboch stranách ulice a deti sa tak bezpečne môžu dostať až do školy. Odstránili sme tiež parkujúce autá na jednej strane cesty vedúcej do školy a vytvorili bezpečnú pešiu zónu pred školou.

Taktický urbanizmus

Prostredníctvom jednoduchého, rýchleho a dočasného zásahu do verejného priestoru, tzv. taktického urbanizmu, sa snažíme reagovať na problémy týkajúce sa mobility detí, zvyšovať bezpečnosť verejných priestorov, podporovať samostatnú pešiu mobilitu detí a ich bezpečnú hru vo verejnom priestore.

Pred hlavným vstupom do školy, kde sa každé ráno pohybuje množstvo detí, a tiež na chodníku, ktorý lemuje Nevädzovú ulicu od križovatky so Sedmokráskovou, pribudol asphalt art – maľba na chodníku. Návrh asphalt artu vznikol v rámci spolupráce Projektu Ihrisko a Metropolitného inštitútu Bratislavy. Motív maľby vychádza z kresieb detí zo ZŠ Nevädzová, ktoré sme zapojili do návrhu počas Projektového dňa na škole, ktorý bol súčasťou participatívneho procesu. Súčasťou zásahu bude tiež doplnenie lavičiek.

Ako zmenu prijali deti a ich rodičia?

Dopravné mapovanie po zavedení školskej ulice

Po zavedení školskej ulice, teda upraveného dopravného režimu medzi 7:30 a 8:00, vytvorení zóny na krátkodobé zastavenie a vyloženie dieťaťa, pridaní nového kruhového objazdu pre plynulé otočenie vodičov a zvýšení bezpečnosti priestoru pred školou, sme opäť zmapovali dopravnú situáciu. Príchod detí do školy sme mapovali na tých istých piatich stanovištiach ako v januári a februári, rovnako v časových intervaloch od 7:35 do 7:55 a počas piatich dní v mesiaci jún 2023 (7., 12., 13., 14. a 15. júna). Výsledky nám ukázali, ako sa zmenilo dopravné správanie detí a ich rodičov po zavedení zmien v okolí školy.

Práve takéto zmeny dopravného správania vytvoria nielen priestor pre deti, aby mohli ráno chodiť viac pešo, ale všeobecne zredukujú počet áut v okolí školy, čím sa prostredie stáva fyzicky či environmentálne bezpečnejším a tiež menej chaotickým. To motivuje rodičov púšťať svoje deti do školy bez sprievodu a zároveň podporuje ich samostatnosť. Rodičia svoje deti tiež odprevádzajú pešo, čo takisto prispieva k bezpečnejšiemu prostrediu v okolí školy. Tento cieľ sa zhoduje aj s predstavami rodičov:

V kontexte školy, kde už pred zavedením zmien väčšina detí chodila do školy pešo, sa zmeny môžu javiť ako marginálne. Cieľová skupina detí, ktorú zavedené zmeny môžu ovplyvniť tak, že zmení spôsob dopravy, je limitovanejšia. V dotazníku evaluácie 11 zo 100 rodičov uviedlo, že po zavedení školskej ulice zmenilo spôsob chodenia detí do školy. Dôvodom výraznej väčšiny tých, ktorí uviedli, že svoj spôsob nezmenili, bolo, že na to nemali dôvod, keďže išlo buď o deti, ktoré do školy pešo už chodia, alebo o deti, ktoré bývajú tak ďaleko, že sa musia dopraviť do školy autom tak či tak. V tomto kontexte 11 % rodičov predstavuje veľkú vzorku.

Niektorí rodičia dokonca uvádzajú, že si deti všímajú aj priaznivejšiu situáciu v oblasti znečistenia ovzdušia: „deti si chvália čistejší vzduch“. To je prirodzene jeden z ďalších cieľov školských ulíc – urobiť prostredie školy bezpečnejšie aj z hľadiska životného prostredia, čo sa dá dosiahnuť práve zredukovaním množstva áut v okolí školy.

Školská ulica priniesla zmeny aj v oblasti vnímania bezpečnosti zo strany rodičov. Vo vnímaní situácie pred školou panovala prevažná zhoda v tom, že dopravná situácia pred zavedením školskej ulice bola chaotická a potenciálne nebezpečná pre deti, práve pre intenzívnu premávku spôsobenú autami. Pred zavedením školskej ulice 37 % rodičov považovalo okolie školy za nebezpečné. Naším hlavným cieľom je zvýšiť bezpečnosť na ceste do školy pre všetky deti a ich opatrovateľov či opatrovateľky. Po zavedení školskej ulice sa 71 % rodičov vyjadrilo, že považuje okolie školy za bezpečné, čo predstavuje zlepšenie vo vnímaní bezpečnosti v okolí školy o 8 %.

Pre úplnosť dodávame, že dotazník po zavedení zmien vypĺňali v omnoho väčšej miere rodičia, ktorí do školy privážajú svoje deti autom. Podiel respondentov a respondentiek jazdiacich autom bol vyšší, ako sme zaznamenali v prvom dotazníku, ako aj pri dopravnom mapovaní. Pre túto skupinu rodičov zmeny pravdepodobne znamenali zásah do rokmi zabehnutých návykov a mali prirodzene vyššiu potrebu svoj názor vyjadriť pomocou dotazníka. Hoci sa tak celkový podiel rodičov, vnímajúcich okolie školy ako nebezpečné znížil o 8 % (zlúčenie odpovedí „ skôr nebezpečné “ a „ úplne nebezpečné “), podiel rodičov vnímajúcich okolie školy za veľmi nebezpečné sa zvýšil.

Spätná väzba od rodičov detí slúži aj nám ako priestor na zlepšenie. Sú to často odpozorované fenomény práve po zavedení školskej ulice.

Anketa s deťmi

Na ZŠ Nevädzová sme sa pýtali aj na spätnú väzbu od detí. Poprosili sme ich, aby sa s nami podelili o postrehy zmien, ktoré si všimli počas testovacej fázy školskej ulice. Cieľom bolo zistiť najmä všeobecné postrehy detí, nie nevyhnutne s priradeným negatívnym či pozitívnym prívlastkom.

Väčšine detí sa projekt páči, niektoré by si priali jeho rozšírenie o zábavné prvky na cestách – „ Ja by som sem dala viac zábavy “. V priestore pred hlavným vstupom do školy sa počas leta 2023 kreslil asphalt art, teda umelecká maľba na chodník. Veríme, že tento prvok naplní požiadavku práve tým deťom, ktoré si prajú viac zábavy v okolí školy.

Okrem neutrálnej spätnej väzby sa odpovede detí celkom prirodzene delili na pozitívne a negatívne. Išlo o 48 pozitívnych odoziev a 29 negatívnych. Aj tieto odpovede odhaľujú zaujímavý trend.

Okrem priaznivej bilancie pozitívnej a negatívnej spätnej väzby sa dá odpozorovať ďalšia zaujímavá vec. Pridanie kruhového objazdu pred školou je síce zásah a zmena vo verejnom priestore, ale ovplyvňuje najmä vodičov. Vplyv na bezpečnosť dieťaťa má len prenesený a teda tým, že jeho zavedenie má zabezpečiť bezpečnosť okolia školy usmerňovaním premávky. Čo sa však týka negatívnych komentárov, 18 z 29 detí poukazovalo práve na kruhový objazd. Špeciálne kritizujú jeho veľkosť a praktickosť. „Kruháč je moc malý“. Tento druh poznámok vyznie skôr ako prenesený názor rodiča šoféra*šoférky. Je to zaujímavé aj v kontexte pomeru pozitívnych poznámok smerom ku kruhovému objazdu. Zo 48 pozitívnych poznámok sa len 3 venujú kruhovému objazdu. Aj to len v zmysle návrhu vylepšenia: „dať do stredu kruháča rastliny“. Čo sa však týka vnímania zmien deťmi (a nie preneseného pocitu vodiča*čky), dá sa hovoriť o pozitívnej odozve.

V rámci zvyšnej odozvy detí možno nájsť pozitívne vyjadrenia ohľadom redukovania parkovacích miest v okolí školy: „Páči sa mi, že tu pri škole sa už nemôže parkovať. Ľahšie sa prechádza a nemáte pocit, že vás zrazí auto.“ Na druhej strane deti takisto vnímali, že zóna, ktorá je vyčlenená na rýchle vyloženie detí, niekedy nespĺňa požiadavky, keďže na nej často parkujú autá, ktoré nemajú. Tak sa stráca jej význam a efektivita, a preto sú rodičia niekedy nútení vysadiť dieťa aj mimo tejto zóny. Tým prirodzene vzniká omnoho nebezpečnejšie prostredie pre deti, ktoré to cítia a následne celú zmenu môžu vnímať negatívne. „Drop-off zóna je vždy plná – viac parkovacích miest“.

Záver

Cesta do školy a zo školy a zážitky, ktoré deti počas nej zažívajú, môžu mať dlhodobý vplyv na ich zdravie, pohodu a samostatnosť. Zavádzanie školských ulíc uprednostňuje zdravý a bezpečný spôsob príchodu do školy a vytváranie nového návyku, ktorý má vplyv na trvalú zmenu správania detí a dospelých. Zavedením prvej školskej ulice v okolí ZŠ Nevädzová sa Bratislava pridala na zoznam miest po celom svete, ktoré tento nástroj využívajú na vytváranie bezpečného, inkluzívneho a fungujúceho prostredia, ktoré deťom umožňuje voľne sa pohybovať a hrať v meste. Na základe dát získaných pred a počas testovacej fázy školskej ulice (jún 2023), prostredníctvom rôznych metód, akými sú mapovanie dopravnej situácie, aktivity so žiakmi a žiačkami či dotazníkový prieskum pre rodičov, môžeme už teraz porovnať naše očakávania s reakciou žiakov a žiačok a ich rodičov na dané zmeny v okolí školy.

Môžeme konštatovať, že počet detí prichádzajúcich do školy pešo sa zvýšil, rodičia ich začali púšťať viac samé či viac odprevádzať pešo, čo prispieva k podpore samostatnosti a tiež k bezpečnejšiemu prostrediu v okolí školy. Vnímanie bezpečnosti územia sa zlepšilo, deťom sa v blízkosti školy ľahšie prechádza a nemajú pocit, že ich tak často ohrozujú automobily. Niektoré deti si dokonca chvália čistejší vzduch. Zároveň p. riaditeľka ZŠ Nevädzová (k 09/2023) nezaznamenala výraznejšie negatívne reakcie na zavedené zmeny v okolí školy.

Množstvo spätnej väzby najmä od rodičov detí nám však slúži takisto ako priestor pre zlepšenie. Podnety sa týkajú napr. zefektívnenia prevádzky zóny na krátkodobé zastavenie a vyloženie detí, na ktorej často blokujú prístup rodičom vodiči, ktorí nedovážajú svoje deti do školy, či potreby policajných hliadok najmä v prvých fázach zavedenia zmien. Všetky podnety zohľadníme v rámci dodatočných úprav režimu po testovacej fáze či pri prípadných zmenách aj na ďalších 9 školách zapojených do projektu Mesto pre deti v roku 2023. Predpokladáme, že súčasná situácia by sa mala časom už len zlepšovať, kedy očakávame postupné zmeny v dopravnom správaní rodičov a ich detí. Veríme, že zónu na krátkodobé zastavenie a vyloženie detí sa najmä rezidenti naučia postupne správne využívať a bude tak fungovať efektívnejšie. Prijatím VZN o určení školského obvodu na úrovni MČ Ružinov môžeme tiež v budúcnosti očakávať zníženie počtu detí, ktoré bývajú vo veľkej vzdialenosti od ZŠ, vyžadujúcej si príchod do školy autom. Takisto predpokladáme jednoduchšie navyknutie na novo-nastavený dopravný režim v okolí školy zo strany rodičov novonastupujúcich žiakov a žiačok, v porovnaní s rodičmi, ktorí boli zvyknutí na určitý systém, zabehnutý počas štúdia ich detí. Veríme tak, že pri ďalšom zbere spätnej väzby na dopravnú situáciu v okolí školy po určitom čase od zavedenia zmien zaznamenáme pozitívnu odozvu.