Pred škôlkou na Búdkovej už jazdia autá pomalšie

Každodenné ráno pred škôlkou, keď rodičia privážajú deti, zamestnanci prichádzajú do práce a popri nich sa cestou dolu či do kopca rútia autá. Práve takejto situácii čelila Materská škola Búdková, keď sa prihlásila do programu Mesto pre deti. Rýchlo jazdiace autá, málo možností na bezpečné zastavenie a obavy o deti, ktoré sa v okolí škôlky pohybujú pešo.

Prvým krokom bolo upraviť priestor tak, aby bol prehľadnejší a bezpečnejší. Maximálna povolená rýchlosť sa znížila z 50 na 30 km/h, pribudli vyhradené parkovacie miesta pre škôlku, stĺpiky pred priechodom zlepšili rozhľad na priechode, zabránili parkovaniu na chodníku a vozovka sa lokálne zúžila.

V pôvodnom projekte organizácie dopravy sme mali navrhnuté aj spomaľovacie vankúše, ktoré by autá reálne prinútili spomaliť. Krajský dopravný inšpektorát však v tejto fáze vydal k vankúšom zamietavé stanovisko, podľa ktorého malo stačiť zníženie povolenej rýchlosť samotným dopravným značením.

Ukázalo sa, že samotné dopravné značenie a úpravy priestoru na spomalenie áut nestačia. Parkovanie sa síce zlepšilo, no vodiči jazdili takmer rovnako rýchlo ako predtým. Priemerná rýchlosť sa znížila len z 52 na 50 km/h a povolenú tridsiatku prekračovalo až 99 % vozidiel. Pre rodičov a škôlku to znamenalo, že jeden z najdôležitejších problémov zostal nevyriešený.

A tak sme sa opäť pustili do zberu dát. Pomocou dronového mapovania sme zaznamenávali pohyb áut a chodcov, merali sme rýchlosť prechádzajúcich vozidiel a zisťovali sme skúsenosti rodičov prostredníctvom dotazníka. Do prieskumu sa zapojili takmer všetci rodičia. Ich odpovede potvrdili, že obavy pretrvávajú – 59 % z nich stále považovalo dopravnú situáciu za nebezpečnú. Rýchlosť áut sa opakovane ukazovala ako hlavný problém.

V druhej fáze sa napokon podarilo presadiť aj spomaľovacie vankúše. A práve tie priniesli zmenu, na ktorú sa čakalo. Počet áut prekračujúcich povolenú rýchlosť klesol o 63 % a priemerná rýchlosť áut klesla z 52 na 28 km/h.

Zmena pred škôlkou na Búdkovej je dobrým príkladom toho, že aj menšie úpravy v uliciach môžu ovplyvniť každodenný pocit bezpečia. Nie vždy sa pritom podarí presadiť správne riešenie hneď. Dôležité je všímať si, ako priestor funguje, počúvať ľudí, ktorí ho denne používajú, a podľa toho hľadať ďalšie možnosti. Aby bolo ráno pred škôlkou o niečo pokojnejšie a radostnejšie.